Patrí politika na vysoké školy, respektíve je politickosť či akési politické sympatizovanie a zoskupovanie sa do určitých spolkov tolerované či správne? To je téma, na ktorú nájdeme odlišne názory a existujú na ňu dva pohľady, z ktorých následne vznikajú dva rozdielne postoje a tvrdenia. Obidve tvrdenia sú správne a na mieste, ale priama odpoveď predsa musí existovať iba jedna.
Odpovedzme si na začiatok formou, že vysoké školy, ale vlastne aj stredné (no týka sa to skôr vysokých) by určite mali študentom rozširovať obzor, mali by im následne poskytnúť priestor k diskusii. Diskusia a informovanosť sú určite správne a vlastne pre vysoké školy by mali byť jasnou náplňou, na tom sa asi zhodneme všetci. Ale viackrát vznikli obavy a niektorí ľudia zasa zastávajú názor, že vysoké školy takýmto spôsobom formujú ilegálne politické zoskupenia, ktoré potom môžu mať dopad na spoločnosť, ale môžu ohroziť i samotný systém. Poukazovalo sa aj na plodenie rebelov vzniklých v podstate z bežných, politicky nezainteresenovaných študentov, teda poväčšinou z typických kľudných mladých mužov či žien. Niektoré prvky sa dokonca považovali za škodlivé, či konšpiračné.
Vysoko postavené autority v tom neraz videli vznikajúcu politickú komúnu a teda hrozbu, akej začnú pripisovať označenia v znení komunisti, socialisti, či anarchisti. To je však prípad týkajúci sa hlavne USA. Problematika tejto otázky sa ale už rieši i v Európe, nedávne v susednom Česku. Táto téma sa stala čerstvou na základe nedávnych demonštrácií zo strany českých vysokoškolákov s údajným protivládnym charakterom. Je pekné vidieť angažovanosť, znalosť, či politickú a spoločenskú uvedomelosť mladých ľudí so snahou zlepšiť svet, ale rovnako tak bolí vidieť manipulovanie ideami mladých ľudí k prospechu menšiny, ktorá za protestom vidí iba svoju kariéru a šancu zbohatnúť. Viď rok 1989.
Ak chceme produkovať ľudí, ktorí majú byť znalí a aktívni, politické zoskupenia za účelom vidiny zmeny je niečo, s čím treba rátať. Alebo potom existuje možnosť nastaviť učebnú osnovu do podoby, aby sme produkovali ovce či tupé nástroje, ktoré fungujú iba na spôsob nezrozumiteľných poučok, ktorým sami nerozumia. Kompromis a akúsi zlatú cestu vidím v poskytnutí pravdivých informácií, študentov učebnými osnovami neobmedzovať ale naopak, prebudiť v nich záujem a i tú najťažšiu vedu dokázať vysvetliť sympatickým a zrozumiteľným spôsobom. Názory či pocit angažovanosti ale už nechať na súkromnom rozhodnutí študentov, nezneužívať ich k svojej vidine lepšieho sveta.